Adaptačný program
Adaptačný program v MŠ
Pre každé dieťa je začiatok návštevy materskej školy veľkou udalosťou. Väčšinu dňa trávi v novom , doposiaľ nepoznanom prostredí, kde nie je ani maminka ani ocko, ale je tam veľa detí, dospelí, sú to pani učiteľky a ostatní zamestnanci materskej školy.
Nemožno sa čudovať, že každé dieťa prežíva tento začiatok po svojom. Niektoré dieťa si zvykne hneď, niektorému to trvá dlhšie. Na to, aby sme deťom uľahčili proces adaptácie na materskú školu. Existuje v právnych predpisoch inštitút “adaptačný pobyt“. – na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu hodinu, dve a najviac štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickými zamestnancami a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.
Proces adaptácie je vec veľmi individuálna, aj preto je vo vyhláške o materskej škole uvedené“ ...dieťa možno prijať na adaptačný pobyt“. Riaditeľka sa môže dohodnúť so zákonnými zástupcami na určitý čas proces adaptácie s časovým vymedzením počas dňa.
Adaptačná pobyt nesmie byť dlhší ako tri mesiace. Predpokladom úspešného zvládnutia adaptačného pobytu je spolupráca zákonných zástupcov s pedagogickými zamestnancami materskej školy. Po úspešnom ukončení adaptačného pobytu, začne dieťa riadne navštevovať materskú školu pravidelne v dohodnutom čase, buď na celodennú výchovu a vzdelávanie, alebo poldennú.
Možnosť prerušenia dochádzky do materskej školy môže zákonný zástupca požiadať ak je znížená adaptácia dieťaťa, na dohodnutý čas. Treba uviesť presný čas, dátum od kedy do kedy bude dochádzka dieťaťa prerušená.
Proces adaptácie dieťaťa v predprimárnej edukácii
Príchodom do materskej školy sa väčšina detí prvý krát vstupuje do spoločnosti. Začína sa osamostatňovať od rodiny. Dieťa sa vyrovnáva s odlúčením od matky, otca. Tento krok je najťažší. Nástupom do materskej školy sa dieťa od základov zmení. Zrazu je nútené stráviť určitú čas dňa v cudzom prostredí, samo bez rodičov. Ocitá sa v skupine rovesníkov, s ktorými sa musí naučiť žiť.
FÁZY ADAPTÁCIE:
V materskej škole:
- Týždeň- obdobie orientácie
Dieťa z ústrania pozoruje dianie v triede, denný rytmus a spracováva nové informácie. Pretože ešte nepozná život v materskej škole, nezúčastňuje sa aktivít ostatných detí. Neistota môže viesť k tomu, že sa uzatvára do seba. Prejavom môže byť, že rozpráva ticho.
- Týždeň – obdobie sebapresadzovania
Dieťa je už oboznámené s priebehom dňa v materskej škole. Začína nadväzovať prvé kontakty – pokúša sa upútať pozornosť a zaradiť sa do stredu diania.
- Týždeň – obdobie zvláštnych opatrení
Po prvých dvoch náročných týždňoch prestávajú hádky a spory. Dieťa už získalo určité skúsenosti. Ciele sa pokúša získať pozornosť u najmocnejších detí.
- Týždeň – upokojenie, vyrovnanie
Väčšina nováčikov si v priebehu štvrtého týždňa na materskú školu privykne. Dieťa má za sebou základné kroky k začleňovaniu, sú odstránené najväčšie neistoty, dokáže odhadnúť a prispôsobiť sa k pravidlám. Postupne si zvyká na dochádzku do materskej školy. V začiatku je dôležitá spolupráca učiteliek a rodičov. Je vhodné, aby problémy boli riešené spoločne.
V domácom prostredí:
- Uzavretosť, zdržanlivosť
Neistota, ktorá je sprevádzaná vstupom do materskej školy, vedie dieťa k tomu, že sa uzatváralo seba a strání sa ostatných. Túži po odpočinku, obmedzuje činnosti, ktorým sa pred vstupom do materskej školy venovalo. Vyžaduje čas na spracovanie nových dojmov a zážitkov.
- Vnútorná kríza
Aj v domácom prostredí prekonáva dieťa krízu. Pôsobí nevyrovnane, pokúša sa upútať pozornosť okolia plačom, odvráva, na všetko hovorí nie. Ráno pri vstupe do triedy je unavené, uplakané. V domácom prostredí pôsobí nevyrovnane, jeho nálada sa každú chvíľu mení – na jednej strane vzrastá potreba bezpečia opory, na druhej strane aj doma dochádza k pokusom o presadenie moci.
- Psychosomatické vyčerpanie
Táto etapa je označovaná ako budovanie sociálnej pozície v skupine, čo znamená pre dieťa náročné obdobie a môže sa dostaviť psychosomatické vyčerpanie, rýchlo sa unaví, je preťažené, pôsobí ako duchom neprítomné.
Po prekonaní týchto fáz dochádza k vyrovnaniu a upokojeniu. Dieťa prestáva byť v skupine nováčikom.
Koťatková (2014) a jej fázy reagovania dieťaťa v období počiatočnej adaptácie:
- Fáza protestu – dieťa reaguje vytrvalým plačom, dožaduje sa rodičov, čaká, na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti, že matka príde, ak bude vytrvalé. Odmieta komunikovať, strání sa hračiek aj ľudí.
- Fáza zúfalstva – dieťa stráca nádej, že sa matka vráti , už neplače, je uzatvorené, komunikuje len s sporadicky, odvracia sa od okolia, upadá do stavu skľúčenosti, vyberie si hračku, ale manipuluje s ňou bez záujmu, leží s hlavou zaborenou do vankúša.
- Fáza odpútania od matky – dieťa už potláča svoje city k matke a je schopné sa pripútať k inému dospelému, ktorý mu nahradí starostlivosť matky. Správanie a komunikácia sa približuje k normálu, dieťa sa začína bezstarostne hrať.
Otázkami privykania dieťaťa na život v materskej škole sa venovala aj psychologička Schiopu (1968), ktorá bližšie opísala tri etapy prispôsobovania sa dieťaťa materskej škole:
- Etapa prispôsobovania – predstavuje prvý deň v materskej škole. Vyvoláva reakcie súhlasu, odmietnutia alebo očakávania. Správanie dieťaťa je ešte povrchné, neisté. Pre túto etapu je charakteristických a dôležitých šesť druhov reakcie:
- Vynikajúce prispôsobovanie – dieťa sa bez zaváhanie odlúči od matky, je zvedavé aktívne skúma okolie, správa sa vyrovnane, dokáže bez problémov nadviazať kontakt s deťmi a učiteľkou.
- Dobré prispôsobovanie – odlúči sa bez zaváhania, nadväzuje rozhovor s učiteľkou a s niektorými deťmi v skupine, okolie však neskúma aktívne, vystupuje v úlohe pozorovateľa.
- Problémové prispôsobovanie so striedavo silnými stavmi rozrušenia – dieťa je nervózne, drží sa mlčky sprevádzajúcej osoby, jeho nálada je kolísavá, pôsobí neisto, ale aj zvedavo.
- Trvalý stav rozrušenia – dieťa je trvalo nervózne, v zúfalstve zadržiava sprevádzajúcu osobu, prehovára ju, niekedy plače, hovorí málo s učiteľkou a ostatnými deťmi, a ak iba keď ho oslovia.
- Problémové prispôsobovanie – dieťa sa odmieta odlúčiť, zdráha sa vôbec rozprávať, neprejavuje žiadnu zvedavosť a snahu skúmať okolie, pôsobí rozrušene, neustále plače.
- Úplne odmietanie prispôsobiť sa – prejavuje sa tak, že dieťa odmieta odlúčenie, je vzdorovité a nespútané.
- Etapa prispôsobovania – je charakteristická pre nasledujúce dni, týždne, u niektorých detí dokonca mesiace. V tejto druhej etape sa učí dieťa prispôsobovať svoje základné návyky, vyčleniť svoje záujmy, navyknúť si na štýl života v materskej škole. Fixuje si citové vzťahy k iným ľuďom – k deťom, učiteľkám, ostatným zamestnancom materskej školy.
- Etapa prispôsobovania – sa vyznačuje upevňovaním všeobecne prispôsobeného správania. Dieťa spracováva výchovné vplyvy bez citových a psychických problémov. Pri príchode do materskej školy v tomto období už plače menej. Naďalej je však veľmi dôležitá spolupráca učiteľky a rodičov, vzájomným informovaním sa o reakcii dieťaťa.
Odborníci z oblasti pedagogiky a psychológie konštatujú, že každé dieťa je na vstup do materskej školy pripravené inak. Práve komplikácie vo vývine osobnosti dieťaťa, s ktorými sa v súvislosti s jeho nástupom na predprimárne vzdelávanie stretávame, nás učiteľky vedú k snahe využiť najlepšie metódy a prostriedky, aby prechod dieťaťa z rodiny prebehol čo najľahšie čo možno najviac v spolupráci s rodičmi.
Vypracovala : Mgr. Erika Ferančíková
Použitá literatúra: Predškolská výchova, 2017/2018 č.1, str. 11 - 16